Nikto tento jav ešte nevidel na vlastné oči, ale jeho dôkazom sú stopy po posúvaní: ťažké úlomky horniny "tancujú" veľkou rýchlosťou po dne americkej Doline smrti, Death Valley. Existujú rôzne teórie, ktoré sa pokúšajú vysvetliť tento neuveriteľný jav.

Svoje meno dostal údolný systém v americkej Kalifornii v roku 1849. MOrmónska komunita vtedy hľadala cestu k náleziskám zlata pri Sacramente. Aby si ušetrili namáhavé putovanie cez strmé vrchy, keďže neďaleko odtiaľ sa nachádza druhý najvyšší vrch Spojených štátov Mount Whitney ( 4 418 metrov ), vydali sa priekopníci po zdanlivo jednoduchšej ceste vyprahnutým, horúcim údolím. Onedlho tam však výprava beznádejne zablúdila. Vyslala dopredu dvoch zvedov, aby hľadali cestu von. Po dvadsiatich piatich dňoch sa síce stopárom podarilo skupinu z údolia vyviesť, ale jeden člen výpravy dobrodružstvo neprežil.

Vyschnuté dno jazera 

Pred mnohými tisícročiami tvorila 225 kilometrov dlhá a až 26 kilometrov široká dolina Death Valley dno obrovského jazera. Dvíhaním a klesaním dna sa časom obnažili najrôznejšie vrstvy hornín a usadenin.

Vzácne, ale väčšinou mimoriadne silné búrky splavujú balvany a úlomky hornín zo všetkých vývojových období Zeme zo svahou blízkych hôr do vyschnutej jazernej panvy, kďe však dodnes na niektorých miestach nenašli pokoj. Keď sledujeme podivné stopy, ktoré zanechávajú na stvrdnutom dne, pôsobí to dojmom, akoby kamene tancovali. Stopy sa zvláštne kľukatia, akoby kameňmi pohybovala nejaká obria ruka po zemi sem a tam. Najdlhšia z týchto stôp má až 900 metrov.

Pokusov o výklad tohto javu bolo už dosť a stále sa objavujú ďalšie. Na vysvetlenie sa už "použili" okrem iného aj návštevníci z vesmíru a magnetické sily. Aké tajomstvo sa však skutočne skrýva za týmto fenoménom?  

 

 

Vietor ešte stále patrí medzi viac-menej nepreskúmané prírodné živly a robí starosti meteorológom na celom svete. Predstavuje jeden z namohutnejších klimatických javov a má nesmierny ničivý potenciál. Kým v našich zemepisných šírkach spôsobujú čoraz častejšie veľké škody víchrice a orkány, v iných končinách sveta za sebou zanechávajú hotovú spúšť hurikány, tajfúny a tornáda.

Zo škôd vo výške 54 miliárd dolárov, ktoré po celom svete každoročne napáchajú veľké prírodné katastrofy, najväčšia časť padá na vrub orkánov, hurikánov a tornád a nimi spôsobených prílivových vĺn a záplav. Pritom táto štatistika zaznamenáva iba katastrofy, ktorých dôsledkom boli poškodenia za viac než jednu miliardu dolárov. Celková výška škôd preto nie je vôbec známa.

Je teda pochopiteľné, že sa vedci snažia prísť na to, čo vyvoláva extrémne víchrice a ako by bolo možné obmedziť ich ničivý účinok. V tomto smere sa však nedostali veľmi ďaleko. Dodnes sa totiž nedá s istotou predpovedať, kadiaľ presne sa budú ničivé vetry uberať, hoci odborníci majú k dispozícií veľmi hustú sieť meteorologických staníc, satelitné snímky a meteorologický radar. Vznik vetrov, ktoré dosahujú nebezpečnú rýchlosť 90 kilometrov za hodinu a viac, je dôsledkom veľmi komplikovanej súčinnosti množstva faktorov.