Mnoho ľudí verí, že z Mesiaca vychádzajú mocné a zároveň tajuplné sily. Vedci skutočne objavily nové a fascinujúce súvisloti medzi Mesiacom, ľudmi a prírodou.
Mesiac odjakživa priťahoval ľudí a prebúdzal ich fantáziu. O jeho údajných magických schopnostiach, ktoré vraj rovnako ovplyvňujú človeka i prírodu, vznikli početné mýty a rozprávky. Fakt je, že príťažlivosť Mesiaca ovplyvňuje na Zemi slapové javy, najmä príliv a odliv v moriach a oceánoch. nemohol by teda Mesiac pôsobyť aj na ostatnú prírodu vrátane jej obyvateľov? Veď ľudské telo pozostáva asi zo 75 % práve z vody. Americký lekár Arnold L. Lieber sa domnieva, že v ľudskom tele môže dochádzať nielek k pílivu a odlivu, ale dokonca aj k obdobe skutočného prílivu. Tvrdí, že tieto miniatúrne povodne zodpovedajú za napätie v tkanivách, opuchy a dráždivosť, najmä počas splnu. Ako inak by sme vedeli vysvetliť, že toľko ľudí sa pri splne Mesiaca cíti bezradne a podlieha záchvatom hektickosti? Mnoho ľudí vtedy zle spí. Podľa niektorých prieskumov má 40 % ľudí problémy so spánkom, ktoré suvisia s mesačnými fázami, prípadne sa častejšie háda.

 

Znalci vedeli už dávno, že žiadna iná hudba nepôsobí na človeka tak pozitívne ako skladby zázračneho dieťaťa zo Salzburgu.
Hudba upokojuje nervy a pomáha mozgu koncentrovať sa. Neplatí to však pre každého. Psychologička Frances Rauscherová a fyzik a neurobiológ Gordon Shaw z Kalifornskej univerzity v Irvine urobili zaujímavý experiment so študentmi.
Rauscherová a Shaw zložili listy papiera a povystrihovali v nich nožničkami rôzne tvary. Účastníci experimentu mali odpovedať, aký vzor sa objaví na papieri, keď sa opäť rozloží. Študenti sa s touto úlohou vyrovnali vcelku správne, ale jej splnenie nebola jedinou súčasťou testu.
Po prvom kole museli poslucháči vytvoriť tri skupiny. Prvá počúvala pred ďalšou úlohou desať minút Mozartovu Sonátu D-dur pre dva klavíry, druhá tretina účastníkov ukážky rôznych hudobných smerov a zvyšnej časti nepúšťali žiadnu hudbu. Výsledok vedcov prekvapil. Študenti, ktorí počúvali rôzne hudobné štýly, predpovedali s presnosťou o 11 percent vyššou, aký vzor sa objaví na papierovej dečke. 
Skupina bez hudobného sprievodu zvýšila svoj výkon o 14 percent. U účastnikov, ktorím púšťali Mozartovu hudbu, sa úspešnosť zvýšila o 62 percent. Zdá sa, že Mozartova hudba otvára mozog.
 

Vnútorné hodiny, ktoré nás riadia

6:00
    -
10:00		 V týchto hodinách hrozí najviac srdcových kolapsov a infarktov. Telo má najväčšiu obranyschopnosť a najsilnejšie bojuje proti vírusom a baktériám. V prvých troch hodinách po zobudení sa najviac zvyšuje krvný tlak, cievy sú „tuhé a krv je lepkavá“. Prospieva cvičenie, ale žiadna veľká námaha. Dôležité je nevynechať raňajky. Medzi deviatou a desiatou veľmi dobre funguje krátkodobá pamäť.
10:00
    -
14:00		 V týchto hodinách hrozí najviac srdcových kolapsov a infarktov. Telo má najväčšiu obranyschopnosť a najsilnejšie bojuje proti vírusom a baktériám. V prvých troch hodinách po zobudení sa najviac zvyšuje krvný tlak, cievy sú „tuhé a krv je lepkavá“. Prospieva cvičenie, ale žiadna veľká námaha. Dôležité je nevynechať raňajky. Medzi deviatou a desiatou veľmi dobre funguje krátkodobá pamäť.
14:00
    -
18:00		 Medzi štrnástou a šestnástou hodinou sa mozog dostáva do kondície opäť a je pripravený naučiť sa veci, ktoré si potrebujeme pamätať. Od štvrtej do šiestej popoludní je telo vo vynikajúcej forme, teplota tela stúpa a vystúpi na najvyššiu priečku. Je ideálna doba na telesné cvičenie. Po piatej hodine však mozog začína lenivieť a je vhodná doba venovať sa záujmovým, umeleckým činnostiam alebo odpočinku, prípadne príjemnému stretnutiu so známymi. 
18:00
    -
20:00		 Medzi štrnástou a šestnástou hodinou sa mozog dostáva do kondície opäť a je pripravený naučiť sa veci, ktoré si potrebujeme pamätať. Od štvrtej do šiestej popoludní je telo vo vynikajúcej forme, teplota tela stúpa a vystúpi na najvyššiu priečku. Je ideálna doba na telesné cvičenie. Po piatej hodine však mozog začína lenivieť a je vhodná doba venovať sa záujmovým, umeleckým činnostiam alebo odpočinku, prípadne príjemnému stretnutiu so známymi. 
20:00
    -
24:00		 Od ôsmej do polnoci nastáva celkový útlm. Napriek tomu však ožíva pravá mozgová hemisféra, ktorá riadi emócie. Ak píšeme knihu, alebo maľujeme obraz, prichádza doba inšpirácie. V tejto dobe sa rodia nápady hodné Pulitzerovej ceny. 
23:00
   -
00:00		 Tí, čo zaspali o 23. hodine, začínajú mať sny. Mozog i telo spoločne bilancujú svoju celodennú činnosť. Prehodnocujú zážitky a vynaloženú dennú námahu. Všetko nepotrebné a zbytočné filtrujú, prípadne cenzurujú. Informujú nás o svojom postoji cez sny, ktoré si máme prehodnotiť. 
00:00
    -
4:00		 V priebehu noci sú naše vnútorné hodiny najmenej aktívne. Klesá telesná teplota i tlak, naopak zvyšuje sa hustota krvi. Najväčší útlm prichádza práve okolo štvrtej hodiny ráno.